História fotovoltaiky
Fotovoltaický jav prvýkrát pozorovali William Grylls Adams a jeho študent Richard Evans Day v roku 1876. Prvý fotovoltaický článok však skonštruoval až v roku 1883 Charles Fritts, ktorý pokryl polovodivý selén veľmi tenkou vrstvou zlata. Jeho zariadenie malo iba jednopercentnú účinnosť. V roku 1946 si Russell Ohl nechal patentovať svoju konštrukciu solárneho článku. Súčasná podoba solárneho článku vznikla v roku 1954 v Bellových laboratóriách. Pri experimentoch s dopovaným kremíkom sa zistila jeho vysoká citlivosť na osvetlenie.
Výsledkom bola realizácia fotovoltického článku s účinnosťou približne šesť percent. Význam fotovoltaiky sa prejavil najmä v kozmonautike, kde fotovoltaika tvorí prakticky jediný zdroj elektrickej energie pre umelé družice Zeme. Prvou družicou s fotovoltickými článkami bola americká družica Vanguard I, ktorá bola vypustená na obežnú dráhu 17. marca 1958. Prvé sériovo vyrábané fotovoltaické panely sa dostali na trh v roku 1979.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa fotovoltaické články dostali z laboratórií a z vesmíru na zem, najmä vďaka ropným spoločnostiam, ktoré ťažili v Mexickom zálive. Na automatizovaných ropných plošinách je elektrická energia potrebná na osvetlenie (signalizáciu) a na ochranu proti korózii. Fotovoltické články úplne vytlačili dovtedy používané primárne elektrické články.
Fotovoltaická technológia zažíva veľký rozmach od roku 2008, keď začala rýchlo klesať cena kryštalického kremíka, a to najmä v dôsledku presunu výroby do Číny, ktorá bola dovtedy menej významným hráčom na trhu (väčšina fotovoltaickej výroby bola sústredená v Japonsku, USA, Španielsku, Turecku a Nemecku).
